Pre lupus sú špecifické určité nálezy v krvi, ktoré potvrdia diagnózu – systémový lupus erythematosus.

Antinukleárne protilátky (ANA) – na celom svete sa ANA stal pre lupus vyhľadávacím testom a pacienti, ktorí majú aktívny lupus, majú spravidla vysoké hladiny týchto protilátok. Môžu sa však vyskytovať aj pri iných systémových autoimunitných chorobách, napr. Sjögrenov syndróm, systémová skleróza, reumatoidná artritída, zmiešaná choroba spojiva. Má ich dokonca aj 5% zdravých ľudí. Nepovažujú sa za špecifické pre lupus a lekár musí dať vykonať špecifickejšie testy.

Protilátky proti dvojšpirálovej deoxyribonukleovej kyseline (anti-dsDNA) – sú jedným z najšpecifickejších testov pre lupus. V praxi sú užitočným ukazovateľom aktivity choroby. Ich vzostup znamená výstrahu pred vysokou aktivitou lupusu, naopak ich pokles zvyčajne indikuje postup k smerom k remisii.

Stanovenie protilátok proti deoxyribonukleoproteínu (anti-DNP) – tiež prítomné len pri lupuse. Pri aktívnych formách choroby sú ich hodnoty zvýšené.

Extrahovateľné nukleárna antigény (ENA) – v sérii klinických a laboratórnych pozorovaní sa zistilo, že u niektorých pacientov s lupusom sa objavujú protilátky, ktoré sú iné ako protilátky proti DNA. Niektoré z nich vám teraz priblížime:

  • Anti-Ro (anti-SSA) – veľmi úzko Sjögrenovým syndrómom a s lupusom novorodencov. Vyskytuje sa aj u pacientov s kožnou formou lupusu, fotosenzitivitou, zvýšenou alergiou na niektoré lieky a príležitostne s neurologickými poruchami, napr. poškodením nervových zakončení zodpovedných za vnímanie citlivosti. U niektorých pacientov s protilátkami Ro bol dokonca diagnostikovaný variant sklerózy multiplex. Vyskytujú sa asi u 1/4 pacientov s lupusom. Riziková je anti-Ro pozitivita pre tehotné pacientky, pretože tieto protilátky môžu u plodu spôsobiť vrodenú poruchu vlákien vedúcich srdcové impulzy (môže sa stať u cca  2 – 5% pacientiek; pri opakovanom tehotenstve u 15%).
  • Protilátky proti bielkovine Sm (anti-Sm) – nachádza sa častejšie u černochov a Číňanov chorých na lupus. Ich prítomnosť je dosť zriedkavá, hoci je špecifická pre lupus (má ich len cca 20% pacientov).
  • Anti-Jo 1 – túto protilátku bežne u pacientov s lupusom nenachádzame, vyskytuje sa u pacientov so zápalom svalov (polymyozitída a dermatomyozitída) a najmä u tých, ktorí majú postihnuté aj pľúca a kĺby.
  • Iné anti-Ena – ich prítomnosť u ľudí, ktorí nemajú lupus, môžu naznačovať tendenciu k autoimunitným chorobám, aj keď tento človek nemá žiadne chorobné príznaky. Zisťovanie týchto protilátok pri klinickom výskume poskytuje informácie o genetickom pozadí autoimunitných chorôb.

Komplement – skupina bielkovín, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri imunitnej reakcii organizmu proti mikroorganizmom a chudzorodým látkam. Pri aktívnom lupuse bývajú hodnoty komplementu (označované ako CH50 – sérový hemolytický komplement a zložky komplementu C3 a C4) znížené. Niekedy môže signalizovať vzplanutie lupusu. je to užitočný ukazovateľ aktivity choroby a účinnosti liečby.

 

Zdroj: Čo by sme mali vedieť o lupuse, G. Hughes; Môj život s lupusom, J. Lukáč